Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Filipanom 4,11–13

Ľudia prichádzajú o množstvo požehnaní, lebo sa nenaučili žiť každý deň naplno! Ak trpia depresiou, zvyčajne „žijú minulosťou“. Premýšľajú o „dobrých medových dňoch“ a o tom, aké nádherné to bývalo. Existujú ľudia, pre ktorých je zmena nepredstaviteľná, a tak sa topia v depresii a nevedia, ako sa z nej vynoriť. Potom sú ľudia z opačného konca spektra a tí „žijú iba budúcnosťou“. Snívajú a plánujú deň, keď sa im stanú všetky tie úžasné veci, až „nakoniec“ budú šťastní! Bývajú plní úzkosti a obáv, žijú v neustálom napätí a strese! Ale ako kresťania vieme, že aj Boh chce, aby sme plánovali budúcnosť, ale máme žiť naplno v súčasnosti a využívať každý deň, akoby bol náš posledný! Môžeme to urobiť, iba ak s dôverou zveríme našu minulosť, prítomnosť aj budúcnosť Ježišovi! Len On pozná koniec od začiatku a vie, čo je pre nás najlepšie! Nikdy nás nesklame! Ak sa držíme Božej ruky, nemusíme sa obávať zajtrajška ani toho, čo bude o desať rokov! Tiež sa nemusíme topiť v smútku a depresii len preto, že život nie je taký, aký býval! Každý deň s Ježišom je sladší ako deň predtým, ale nie viac než ten budúci. „O budúcnosť sa nemusíme obávať, ak nezabudneme, ako nás Boh viedol v minulosti!“ (E. G. Whiteová)
„Buďte chrabrí a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí.“ (5. Mojžišova 31,6)