Viem, kde bývaš — tam, kde je trón satana. Ale pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa… No iba toto mám proti tebe: máš tam ľudí, čo sa pridŕžajú učenia Bileáma… Kajaj sa teda! Inak čoskoro prídem za tebou a budem bojovať proti nim mečom svojich úst… Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, na ktorom bude napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane. Zjavenie 2,13-17

Ste spokojní so svojím menom alebo ste ho chceli niekedy zmeniť? Ak áno, určite nie ste prví ani poslední, čo sa odhodlali k takémuto kroku.
Kresťania v Pergame symbolizujú cirkev, ktorá sa pre „priazeň cisára“ stáva jeho spojencom. Toto prepojenie štátu a cirkvi sa neobišlo bez kompromisov, ktoré nakoniec viedli k tomu, že sa postupne začalo vytrácať Ježišovo pôvodné učenie.
V cirkvi začalo dochádzať k napätiu. Jedna strana priateľstvo s Rímom vítala, druhá sa mu bránila, a preto sa časom dostala do „opozície“. Tým, ktorí jeho učenie bránili, Ježiš sľubuje, že sa o nich postará. Ako živil nebeskou mannou Izraelitov na púšti, tak aj im dá všetko, čo budú na víťazstvo potrebovať.
Týmto verným kresťanom Ježiš dáva ešte jedno uistenie – dostanú nové meno. Meno, ktoré bude jasne vypovedať o tom, komu patria. Nepatria cisárovi a Rímu, ale Ježišovi a jeho nebeskému kráľovstvu.
Táto ponuka platí aj pre nás. Ježiš nás uisťuje, že sa o nás dokáže postarať – dá nám „skrytú mannu“ i nové meno.

Bože, chcem mať meno, ktoré hovorí o tom, že patrím Tebe.