Poznám tvoje skutky; máš meno, že žiješ, ale si mŕtvy. Prebuď sa a posilňuj, čo ostalo, a malo umrieť. Ale v Sardách máš niekoľko ľudí, čo si nepoškvrnili rúcho. Tí budú chodiť so mnou v bielom, lebo sú toho hodní. Kto zvíťazí, bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života. Jeho meno vyznám pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi. Zjavenie 3,1-5

Dlho som si myslel, že týmito slovami Ježiš charakterizuje „obdobie temna“. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si uvedomil, že adresátom je niekto úplne iný.
Od smrti posledných reformátorov uplynulo niekoľko desiatok rokov. Z cirkvi, ktorú založili, sa pomaly vytratilo nadšenie hľadať pravdy evanjelia v takmer zabudnutej Biblii. Pre predchádzajúce generácie bola Biblia zdrojom pravdy, ale v období, ktoré symbolizuje cirkev v Sardách, sa táto kniha stáva cieľom útokov nepriateľov zvonku aj zvnútra.
Situácia vyzerá beznádejne. Zdá sa, že víťazom nebude „Baránok“, ale „drak“. I tak Ježiš uisťuje veriacich, že vie o tých, ktorí sa držia „Božieho slova“ napriek všetkým útokom, ktorým je vystavená Biblia a jej vyznávači.
Všetkým týmto verným Ježiš sľubuje, že ich meno zostane v knihe života – v databáze tých, ktorí získali občianstvo v Ježišovom nebeskom kráľovstve. S touto istotou môžu žiť aj umierať, takisto s ňou raz vstanú k večnému životu.

Bože, túžim po tom, aby aj moje meno zostalo napísané v knihe života. Daj mi, prosím, odvahu i silu držať sa Tvojich slov a princípov.