Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. Eli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, s ktorou si sa naňho obrátila. Prvá Samuelova kniha 1,15.17

Lev Nikolajevič Tolstoj povedal: „Nikto nedá viac než ten, kto dá nádej.“ Platí to aj naopak: „To najhoršie, čo nás môže stretnúť, je žiť bez nádeje!“
Neviem, ako sa cítila Anna, keď ju Eli obvinil, že je opitá. Napriek tomu mu odpovedala tak, že kňaz, ktorý pochybil, mohol svoj čin napraviť.
Všetci máme svoje sny. Rôzni poradcovia odporúčajú, že ak chcem splniť svoje sny, musím veriť v ich naplnenie a nekompromisne ísť vpred – hoci cez mŕtvoly. Anna koná inak. Jej správanie mi pripomína radu známeho amerického herca Alana Aldu: „Správajte sa k iným slušne a trvajte na tom, aby sa aj oni správali slušne k vám.“
Anna zostala slušná, a to sa jej vyplatilo. Eliho slová jej vrátili nádej. Zo svätyne odchádza plná radostného očakávania. Stane sa matkou! Peninna, ktorá ju dlhé roky trápila pre jej neplodnosť, konečne zmĺkne.
V dnešnom svete si rýchlejšie plnia sny tí, ktorí majú ostré lakte a je im jedno, koľkým ľuďom ublížia. Mne osobne sa viac páči pomalšia a slušnejšia cesta. Mám pocit, že som spokojnejší a radostnejší, keď prajem šťastie nielen sebe, ale aj iným.

Bože, uč ma konať slušne, hoci mám dôvod byť neslušný. Nauč ma prinášať nádej všetkým, ktorí majú strach z budúcnosti.