Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ Marek 10,26.27

Uvedené miesto obsahuje dva rôzne postoje k spaseniu. Prvý je ľudský. Charakterizujú ho obavy, zdesenie, úzkosť, strach a hrôza. Z týchto emócií pramení potreba mať v záležitosti položenej otázky jasno. Neuspokojí sa s toľkokrát zreteľným: „Bohu je všetko možné.“ Potrebuje vec definovať, vymedziť a teda aj zreteľne odlíšiť tých, čo spasení sú, od tých, ktorí spasení nie sú. Preto sa až do konca dní bude skloňovať otázka: „Kto môže byť spasený?“ Ľudský postoj k spaseniu je verbalizovaným prejavom neistoty a túžby mať to pevne vo svojich rukách. Druhý postoj je božský. Tento zreteľne prekračuje ľudské predstavy a mantinely. Nenecháva sa zviazať či obmedzovať. Nie je mŕtvy, ale žije a dáva priechod slobode. Veď má stále nejaké riešenie. Je protikladom toho, o čo sa usilujú ľudia vo svojom dobrosrdečnom úsilí. Boh sa nedáva ľuďmi limitovať, hoci tu táto snaha stále pretrváva. Ľudská obmedzenosť nechce pripustiť božskú všemocnosť. Boží postoj je postoj otvorenosti a ústretovosti.
Ako chceš dnes premýšľať? „Ľudsky“, alebo „božsky“?

Bože, otvor mi myseľ, aby som rozlíšil/a, čo je pozemské a čo zhora, čo je ľudské a čo božské.

Jaroslav Kuben