Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve – a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch. 2. Korinťanom 3,18

Odhaliť tvár znamená dovoliť druhým pozrieť sa na moju skutočnú podobu. Tvár je to prvé, na čo sa pozeráme, keď sa s niekým stretneme. Z tváre sa snažíme zistiť, ako sa ten druhý cíti, či sa niekam ponáhľa, či je zamyslený, čo prežíva , aby sme vedeli, ako máme reagovať a naladiť sa na jeho vlnu.
Tvár často prezradí viac, ako by sme si priali. Niekedy preto svoju tvár radšej „zahaľujeme“, napríklad úsmevom, pretože nepovažujeme za bezpečné prezradiť, čo cítime vo svojom vnútri. Nikto sa predsa nechce pozerať na smutnú či uplakanú tvár.
Lenže čo keď práve to, čo potrebujem najviac, je to odhalenie? Odhalenie preto, aby som zbytočne nestrácal energiu sebaobranou, ale mohol viac investovať do skutočných uzdravených vzťahov? Odhalená tvár totiž znamená uvoľnenú tvár. Tak si predstavujem Ježiša, ktorý mi pomáha získať odvahu a slobodu odložiť krásny, ale umelý úsmev, aby ma mohol „nasvietiť“, a tým aj uzdraviť a uvoľniť. Netvrdí, že sa potom budem stále smiať. Iba to znamená, že budem môcť byť konečne sám sebou a že tí, ktorí sa na mňa pozrú, rozpoznajú Ježiša.

Pane, uvoľni moju zviazanosť a môj strach vystaviť sa Ti.

Tomáš Dymáček