Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými démonmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov. Vyslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých.

Lukáš 9,1.2

Stretávam ľudí, ktorí túžia mať moc, akú dal Ježiš svojim učeníkom. Učeníci ňou mohli uzdravovať, vyháňať démonov a zbavovať ľudí rôznych závislostí.

Neraz som počul: „Prečo nemôžem mať túto moc aj ja?“ Keď ju dal Ježiš Dvanástim, zároveň ich „vyslal hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých“. Túto moc nedostali preto, aby si budovali vlastnú kariéru. Mali ju použiť v prospech ľudí, ktorým choroba či posadnutosť bránili nájsť cestu do Božieho kráľovstva a ísť po nej až do cieľa.

V stredoveku bolo medzi kresťanmi populárne zavrieť sa do pustovne, vyhýbať sa ľuďom a v tichu, ďaleko od ľudí, sa usilovať o „vyššiu duchovnú úroveň“.

Jedným z najväčších omylov kresťanstva je presvedčenie, že Boh nám dáva svoju moc a silu, aby sme sa po zvyšok života kdesi v ústraní postili a meditovali. Stretávame sa s tým aj dnes. Môžeme to robiť niekoľko dní, keď riešime vážny problém a hľadáme Božiu vôľu.

No potom by sme sa mali vrátiť medzi ľudí – k rodine a do spoločnosti. Kresťan má žiť medzi ľuďmi a pomáhať im silou a mocou, ktorú dostal od Ježiša. Jeho dary nemajú slúžiť len pre osobný prospech. Úžitok prinesú vtedy, ak ich budeme používať pre tých, ktorí hľadajú Boha a jeho kráľovstvo.

Ježišova moc pôsobí aj prostredníctvom ľudí, ktorí sa starajú o chorých a opustených. Uzdravuje ich a privádza k Bohu.