K čomu prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, ktoré sedia na námestiach a kričia jedny na druhé: Pískali sme vám, a vy ste netancovali, nariekali sme, a vy ste nezalamovali rukami. Prišiel Ján, ktorý ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Je posadnutý. Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a vravia: Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. Ospravedlnením múdrosti sa stali jeho činy. Mat 11,16-19
„K čomu prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, ktoré sedia na námestiach a kričia jedny na druhé: Pískali sme vám, a vy ste netancovali, nariekali sme, a vy ste nezalamovali rukami. Prišiel Ján, ktorý ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Je posadnutý. Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a vravia: Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. Ospravedlnením múdrosti sa stali jeho činy.“ (Mat 11,16-19) Ján Krstiteľ sa rozhodol pre asketický život na púšti. Matúš napísal: „Ján mal odev z ťavej srsti a kožený opasok okolo bedier. Živil sa kobylkami a medom divých včiel.“ (Mat 3,4) Ján sa vyhýbal svetským zábavám a radovánkam. Býval na púšti. Mal len jedno oblečenie. Bol spokojný s jednoduchou stravou. Ľudia ho považovali za fanatika.
Ježiš sa, naopak, nevyhýbal hostinám. Keď do svojho tímu povolal Léviho – Matúša, tento colník pripravil obrovskú party a pozval na ňu svojich bývalých kolegov. Chcel sa s nimi rozlúčiť a zároveň ich zoznámiť so svojím novým Pánom. „Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“ (Luk 5,29-32) Jedno príslovie hovorí: „Keď niekto nechce, je to horšie, ako keď nemôže.“ Podľa Ježiša problém neviery nie je v tom, že ľudia nemajú dosť argumentov, ale v tom, že nechcú zmeniť svoj názor.
Podobnú myšlienku vyjadril Ježiš vo svojom podobenstve o boháčovi a Lazarovi. Keď boháč prosí Abraháma, aby poslal varovnú výstrahu jeho piatim bratom, Abrahám to odmietne s tým, že majú predsa Písmo. Boháč s tým však nesúhlasí. „Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.“ (Luk 16,30.31) Pri tomto texte by sme sa mali z času na čas zastaviť. Hrozí nám podobné nebezpečenstvo, akému podľahli Židia v Ježišovej dobe. Aj my sa môžeme zablokovať v našom ďalšom hľadaní. Aj my môžeme dospieť k záveru, že náš názor a pohľad na svet je správny a že už ďalej nemusíme hľadať a poznávať.
Židia sa denne osobne stretávali s Ježišom, a predsa v ňom nepoznali svojho Spasiteľa. Záchranu mali na dosah. Pripomína mi to príbeh jednej kuchárky, ktorá varila v chate na Lysej hore. Raz v zime sa vybrala dolu pod horu po nejaké korenie. Cestou späť ju zastihla fujavica. Na ďalší deň ju našli necelých sto metrov od chaty. Taký kúsok a mohla žiť…
Pane, aj dnes sa chcem učiť od Teba. Pomôž mi, aby mi viac záležalo na tom, čo si o mne myslíš Ty, než na tom, čo o mne hovoria ostatní ľudia.
