A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu… Druhý Petrov list 3,15

„V detstve som neznášal slová chytro, rýchlo, pohni, rob,“ povedal mi kedysi môj vtedy už dospelý syn. Keď sa nad tým zamyslím, tieto slová používam skutočne často. Dodnes milujem, keď veci majú spád, nie sú žiadne prestoje, všetko sa začína aj končí v určený čas. Prísť niekam neskoro nepripadá do úvahy. Ak sa tak vinou okolností niekedy aj stane, cítim sa veľmi zle. Rovnaké myslenie a cítenie očakávam aj od druhých, a v tom je problém. Nie všetci sme rovnakí.
Ako s nami zaobchádza náš nebeský Otec? On dokonalý, svätý, s nami nedkonalými, hriešnymi… Iste si želá, aby sme boli takí ako on. Ale dáva nám priestor a čas na rast.
Aj rastlina má svoj čas, než vzíde a vyrastie. Čas od počatia k narodeniu či od narodenia k samostatnosti sa líši aj u zvierat. A než sa narodí malý človiečik, mamička ho nosí pod srdcom deväť mesiacov. V osemnástich rokoch je teoreticky dospelý, ale mnohým to trvá dlhšie…
Boh dáva čas aj nám. Čas na to, aby sme poznali, že nikto na tomto svete nás nemiluje tak veľmi ako on. Pozýva nás k sebe a ponúka nám záchranu. Trpezlivo čaká, ako sa rozhodneme.

Milý Bože, ďakujem Ti, že máš so mnou trpezlivosť. Chcem využiť Tvoju ponuku a prijať z Tvojej ruky záchranu. Pomôž mi správať sa trpezlivo aj k mojim blížnym.

Bohumila Fürstová