Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž. Tak prišli na miesto zvané Golgota — to znamená Lebka, a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. Potom si posadali a strážili ho. Mat 27,32-36

Musel to byť zvláštny zástup. Vpredu kráčajú niekoľkí vojaci. Za nimi sa potáca zbičovaný Ježiš. Ostávajú za ním krvavé stopy. Snaží sa niesť hornú časť kríža, ale je už taký vysilený, že pod týmto bremenom často klesne na zem.
Občas mu niekto pomôže vstať. Pre väčšinu je však jeho utrpenie len príjemným spestrením práve prebiehajúcich sviatkov. Vojaci si všimnú, že s bičovaním to asi prehnali. Ježišovi tečie z rán krv. Zdá sa, že zomrie skôr, ako dôjde na miesto ukrižovania. Musia niečo urobiť, aby im odsúdenec nezomrel pred samotnou popravou.
„Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž. Tak prišli na miesto zvané Golgota — to znamená Lebka, a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. Potom si posadali a strážili ho.“ (Mat 27,32-36) Šimon z Cyrény má smolu. V nepravý čas je na nepravom mieste. Alebo má šťastie? Kto iný mal tú prednosť, že pomohol niesť kríž samotnému Mesiášovi? E. G. Whiteová o Šimonovi napísala: „Práve stretli vidiečana, Šimona z Cyrény, ktorý šiel cez pole. Počul urážky, surové nadávky a posmešné volanie: Ustúpte z cesty kráľovi Židov! Keď v údive nad týmto výjavom prejavil súcit, chytili ho a položili mu kríž na chrbát.“ (E. G. Whiteová, Cesta lásky 483) Ježiš znáša urážky a vysmievanie od rímskych vojakov. K vojakom sa pridávajú aj ľudia v dave, ktorý sprevádzal Ježiša na miesto popravy. Práve v takomto dave sa ukáže, čo sa skrýva v človeku. Väčšinou to nebýva príjemné zistenie.
Ježiš prechádza špalierom ľudí, ktorí naňho pľujú. Niekto možno hodí kameň. Teraz ide vedľa Ježiša aj Šimon. S krížom na ramenách sa ťažko uhýba pľuvancom.
Ešte raz nazrime do knihy Cesta lásky: „Šimon už počul o Ježišovi. Jeho synovia uverili v Spasiteľa, ale on sám nebol jeho učeníkom. Pre Šimona bolo bremeno kríža požehnaním a neprestal byť za túto príležitosť vďačný. Pod dojmom toho, čo prežil, rozhodol sa niesť Kristov kríž dobrovoľne a vždy ochotne znášal jeho bremeno.“ (E. G. Whiteová, Cesta lásky 483) Je celkom možné, že Šimon bol prvý, kto pochopil Ježišove slová: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mat 16,24) Keď mu vojaci na Golgote sňali z ramien Ježišov kríž, určite si vydýchol. Bol rád, že na ňom sám neskončí.
O ďalšom Šimonovom osude nám Biblia nič nehovorí. Verím, že sa z neho stal Ježišov nasledovník. Verím, že sa raz stretneme v Božom kráľovstve. Teším sa, až mi bude rozprávať o tom, ako niesol Ježišov kríž.

Pane, niekedy sa mi zdá, že je toho na mňa príliš veľa. Verím, že Šimona Ti na pomoc poslal Tvoj nebeský Otec. Keď som s Tebou, zrazu mám pocit, že vlastne žiadne problémy nemám. Poznávam, že vďaka Tebe na ne nie som sám.