Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde robiť tak. Pravdivo vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.

Lukáš 12,43.44

Deň návratu Ježiša Krista na našu zem púta pozornosť kresťanov už takmer dvetisíc rokov. Mnohí sa snažia vypočítať, kedy presne sa to stane. Snažia sa zistiť dátum, o ktorom Ježiš povedal, že ho pozná len Boh. Tým sa pripravujú o čas, ktorý by mohli venovať dobrým skutkom a radosti z toho, že ich Ježiš prijal za svojich učeníkov.

Namiesto snahy zistiť to, čo nám Boh nezjavil, by sme sa mali venovať tomu, čím nás Stvoriteľ poveril – pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie ako my a potrebujú našu pomoc. Ľuďom v núdzi najlepšie pomôžeme tým, že im ukážeme cestu k sebestačnosti.

Jedna rómska žena často navštevovala sociálny šatník ADRA. Vždy si odniesla niekoľko tašiek oblečenia. Keď sme sa jej spýtali, prečo má takú veľkú spotrebu, zistili sme, že v tejto rodine nikdy nepočuli o tom, že oblečenie sa dá vyprať. Kúpili sme jej práčku a naučili ju prať. Prial by som vám vidieť radosť v jej očiach!

Človek sa musí naučiť umeniu pomáhať. Inak môže svojím konaním ublížiť alebo sa stať otrokom tých, ktorí zneužívajú jeho dobré srdce. Je dobré mať niekoho, s kým sa môžeme poradiť o tom, čo robíme. Zväčša stačí dobrý priateľ. Môžu však nastať situácie, v ktorých je ľudská múdrosť prikrátka a poradiť nám môže len Stvoriteľ.

Ježiš opakovane chváli tých, ktorí „robia“. Kresťanstvo nie je len o slovách. To, že verím, pocítia aj moje ruky a nohy, pretože moja viera bude robiť dobré skutky. Poslušná viera koná a pomáha vždy a všade, kde je to potrebné.