Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. Mat 6,6

Spomeniete si ešte na svoje prvé rande? Keď ste sa po prvýkrát stretli, aby ste jeden druhému venovali čas a vyjadrili tým, že vám je spolu dobre? V čom sa také rande líši od stretnutia dvoch ľudí napríklad v škole alebo na večierku s priateľmi? Prečo má schôdzka pre zamilovaných takú cenu? Ako je možné, že sa na ňu vždy tešia a nemôžu sa jej dočkať?
„Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ (Mat 6,6)
Pri hľadaní slov na definíciu modlitby som to raz vyjadril slovami: „Modlitba je moje intímne stretnutie s Bohom!“ Chvíľa, keď s ním potrebujem byť sám. Stretnutie, pri ktorom nechcem byť rušený. Chcem s ním prebrať svoje myšlienky, túžby, pocity a zveriť mu aj to, čo sa mi práve nedarí.
V úvode som spomenul zamilovanosť. Stav, keď sa chlapec a dievča tešia na spoločné chvíle. Radujú sa z každého stretnutia. Vzťah sa vyvíja a jedného dňa sa z chlapca a dievčaťa stane muž a žena, manželia. Teraz konečne nastáva čas, keď môžu byť teoreticky stále spolu. Ale prax je iná. Už to nie je ako skôr. Už niet toľko času. Je potrebné zaistiť bývanie. Žena sa musí starať o domácnosť, variť, prať… Od muža sa očakáva, že v práci zarobí toľko, aby si mohli kúpiť nové auto a ďalšie veci, bez ktorých sa nedá žiť. Odrazu už nemajú čas na romantické stretnutia a vyznania lásky. Do vzťahu sa nenápadne vkráda odcudzenie, čo sa často, žiaľ, končí rozvodom.
Podobné to je aj vo vzťahu s Bohom. Každodenné starosti môžu spôsobiť odcudzenie sa Bohu, ktoré môže vyústiť do straty viery, alebo dokonca do nepriateľstva voči Tomu, kto ma miluje.
Ak chcem takémuto procesu zabrániť, musím poslúchnuť Ježišovu radu: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi…“ Každý deň potrebujem byť sám so svojím Bohom, keď sa s ním môžem podeliť o všetko, čo práve prežívam.
V psychológii sa stretávame s termínom „trinásta komnata“. Je to oblasť, ktorú považujeme za takú citlivú a súkromnú, že si neprajeme, aby ju niekto spoznal. Má ju každý z nás a nepustíme do nej ani svojich najbližších. Bojíme sa, že keby tam vstúpili a spoznali, čo tam skrývame, prestali by si nás vážiť a možno by nás aj opustili.
Keď Ježiš hovorí o „izbietke“, myslí tým práve trinástu komnatu. Pred Bohom totiž nemusíme nič tajiť. Je vševediaci a vie aj o tom, čo usilovne tajíme. Má nás aj napriek tomu rád a neopustí nás. Dávid to vyjadril slovami: „Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš. Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš.“ (Ž 139,1.2) Boh nás pozná, a predsa nás miluje! Je to najdôležitejšie poznanie, ktoré nám Biblia prináša.

Pane, ďakujem Ti, že pred Tebou nemusím nič tajiť. Nemusím hrať žiadne divadlo. Prosím, urob v mojej trinástej komnate poriadok a potom naplň moje srdce svojím pokojom.