Dal som sa hľadať tým, čo sa na mňa nepýtali, dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali… (Iz 65,1)

Vyrastala som v evanjelickej rodine a v Boha som verila skôr formálne. Nejaký čas som žila celkom vyrovnaným životom, ale potom sa mi začal svet rúcať. Sklamal ma partner, hneď nato ma čakala operácia a aby toho nebolo málo, začali sa aj nezhody v pracovnom kolektíve. To všetko ma okrádalo o spánok a stále viac som sa uzatvárala do seba.
Moja nervozita sa stupňovala a sily ubúdali. A ako to tak v podobných situáciách býva, začala som premýšľať nad zmyslom života. Bičovaná ťažkosťami som začala hľadať nejaký únik. Práve vo chvíli, keď som chcela so všetkým skoncovať, zaznel do temnej a tichej noci nežný, jemný hlas: „Urobíš to dokonale?“
Položená otázka sa ma hlboko dotkla a zrazila ma na kolená. Z mojich úst sa ozývalo zúfalé volanie: „Bože môj, keď mi Ty nepomôžeš, kto mi pomôže?“ Boh mi na moje volanie odpovedal naozaj zvláštne. Tú noc som prvýkrát siahla po Biblii, ktorú mi venovala moja mama. Keď som ju otvorila, čítala som slová Pána Ježiša: „Svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva.“ V tej chvíli som zavolala: „Bože môj, ten pokoj potrebujem.“ Hneď nato som zaspala.
Neviem, ako dlho som spala, možno tri hodiny. Keď som sa prebudila, moje ústa vzdávali Bohu vďaku. Bolo to nádherné prebudenie, lebo som cítila takú silu žiť a duševný pokoj ako nikdy predtým. Kľakla som si a chcela sa pomodliť známu modlitbu „Otčenáš“. Chcela som Bohu poďakovať. Moje srdce bolo naplnené veľkou vďačnosťou ako nikdy predtým. A tak som začala: „Otče náš, ktorý si na nebesiach…“ Zrazu akoby bola moja pamäť vygumovaná. Po krátkej chvíľke spomínania volám: „Pane, Ty vieš všetko, aj to, že som Ti chcela z hĺbky duše poďakovať. Prosím, nauč ma modliť sa. Veď Ty poznáš moje ťažkosti, ktoré na mňa doliehajú, hlavne operácia, ktorá ma čaká.“
Vylievala som svoje trápenia z hĺbky srdca a plakala. Zrazu sa mi pripomenula aj modlitba a vtedy som pochopila, že Boh túži, aby som k nemu hovorila vlastnými slovami. Plná radosti som šla do práce. Cestou autobusom som rozmýšľala o prežitých udalostiach tej noci a stále som Bohu v duchu ďakovala.
V práci ma šéf privítal krikom a hnevom, no ja som sa naňho pozerala bez slova a úplne pokojne. Otočil sa a zabuchol za sebou dvere.
Nechápala som, o čo mu vlastne šlo, a neviem to dodnes. Už nikdy sa k tomu nevrátil.
Moje boje sa tým neskončili, ale ja som v nich už nebola sama. Boh bol so mnou, lebo mi dal svoj pokoj a moje srdce naplnil svojou láskou.

Pane Bože, náš nebeský Otec, ďakujem Ti, že nás nenechávaš napospas pôvodcovi zla, ale stále hľadáš každú zatúlanú ovečku. Ďakujem Ti, že chceš pri hľadaní zablúdených použiť aj nás. Ak by si ma nehľadal, neviem, kde by som dnes bola. Ďakujem, že si ma našiel a ideš so mnou. Poď so mnou aj dnes.

Sliwková