Mojžiš pásol stádo svojho tesťa Jitra, midjánskeho kňaza. Raz prešiel so stádom za púšť a došiel k Božiemu vrchu Horebu. Tam sa mu v plameni horiaceho kra zjavil Hospodinov anjel. Mojžiš videl, ako ker horí a nezhára. Povedal si: Pôjdem pozrieť na ten zvláštny jav, prečo ker nezhára… Boh ho oslovil z kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Boh povedal: Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá pôda. Druhá kniha Mojžišova 3,1-5

Každý z nás sa občas stretáva s niečím, čo nedokáže pochopiť. Sú skutočnosti, nad ktorými zostáva rozum stáť. Otázkou je, ako by sme sa mali v takej chvíli zachovať.
Mojžiš vidí niečo, čo podľa neho nemá logiku. Horiaci ker sa už dávno mal zmeniť na popol. Pozerá sa naň a mysľou mu víria otázky: Ako je možné, že oheň horí, ale pritom nič neničí? Je to vôbec normálne alebo sa mi to len zdá?
Nechá stádo a ide sa pozrieť bližšie. Chce to pochopiť, no ešte netuší, o čo tu ide. Sám cíti, že je to niečo veľké a nemýli sa. Zrazu počuje Hospodinov hlas a stretáva sa s Ním. Vyzúva sa a počúva.
Boh používa rôzne spôsoby, ako nás osloviť. Mojžišovu pozornosť upútal ohňom, ktorý nepálil. Tak ako vtedy, tak aj dnes si pripravuje ľudí ochotných zareagovať v prípade povolania. Mojžiša čakala úloha, na ktorú sa pripravoval osemdesiat rokov. Až potom bol pripravený vyviesť svojich príbuzných z Egypta a odovzdať im Božie pravidlá a zákony, vďaka ktorým sa z nich stane silný národ.

Svätý Bože, oslovuješ mňa, obyčajného smrteľníka. Ďakujem Ti, že vždy vieš, ako zaujať moju pozornosť.