Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu. Žalmy 43,5

Starosti, problémy, stres či depresie sú, žiaľ, bežnou súčasťou ľudského života na tejto zemi. Ľudia to riešia rôzne. Niekto prepadá sebaľútosti, ďalší berie antidepresíva a iný problémy utápa v alkohole. Pribúda ľudí, ktorí prebíjajú stres adrenalínom v športe, zábavou alebo hazardom. Väčšinou bez úspechu. Dokonca rastie počet ľudí, ktorí riešia svoje problémy samovraždou.
Žalmista ponúka netradičný spôsob riešenia – čakanie. Vo svete plnom rýchlych a instantných riešení je to nepopulárna rada. Čakaj. Čakaj na Hospodina. Prečo by som mal čakať?
V závere dnešného textu žalmista vyznáva: „On je môj Boh.“ Osobný, blízky Boh. Priateľ. Čakanie zrazu dostáva iný rozmer. Už nejde o stratu času, ale o pozvanie na schôdzku s priateľom, ktorému sa môžem zdôveriť so všetkým, čo ma ťaží. Ak zostanem so svojimi starosťami sám, tak ich nevyriešim. Boh ma pozýva na pravidelné každodenné stretnutia, kde sa môžem so všetkým zdôveriť. „Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará“ (1Pt5,7). Úžasná ponuka. Čakanie ako proces upokojenia. Čakanie ako meditácia. Čakanie ako priestor na stretnutie s Bohom. Úžasná rada.

Dobrý Bože, ďakujem Ti za možnosť čakania – stretávania sa s Tebou, vďaka tomu môžem meniť starosti na radosti.

Daniel Dobeš