Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy. Evanjelium podľa Matúša 15,8.9

V celej ľudskej skúsenosti sa ukázalo, že teoretické poznanie pravdy človeka zachrániť nemôže. Neprináša ovocie spravodlivosti. Horlivý ohľad na to, čo sa nazýva teologickou pravdou, často sprevádza nenávisť voči skutočnej pravde života. Najtemnejšie kapitoly dejín sú zaťažené záznamami zločinov, ktorých sa dopustili náboženskí fanatici. Farizeji hovorievali, že sú Abrahámovými potomkami, chválili sa vlastníctvom Božích výrokov, a predsa ich tieto prednosti nezachránili pred sebectvom, zlobou, ziskuchtivosťou a najnižším pokrytectvom. Nazdávali sa, že sú najzbožnejšími ľuďmi na svete, no ich zdanlivá pravovernosť im pomáhala ukrižovať Pána slávy.
Podobné nebezpečenstvo hrozí aj dnes. Mnohí sa s istotou pokladajú za kresťanov len preto, že uznávajú určité teologické názory. Pravdu však neuviedli do každodenného života. Tejto pravde neverili ani ju nemilovali, preto nemohli prijať ani moc ani milosť, ktoré z posvätenia pravdou priam vyplývajú. Ľudia môžu vyznávať, že pravde veria, ale ak nie sú pod jej vplyvom úprimní, láskaví, trpezliví, zhovievaví, nesebecky zmýšľajúci, pravda sa stáva vyznávačovi kliatbou a jeho vplyvom aj zlorečenstvom pre svet. (DA 309.310; TV 209.210)

Drahý Spasiteľ, pomôž nám pravdu milovať, veriť jej a žiť podľa nej.