Prišiel Ján, ktorý ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Je posadnutý. Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a vravia: Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. Ospravedlnením múdrosti sa stali jeho činy. Mat 11,18.19

„Prišiel Ján, ktorý ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Je posadnutý. Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a vravia: Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. Ospravedlnením múdrosti sa stali jeho činy.“ (Mat 11,18.19) Všetci túžime po uznaní, pochvale a úspechu. Počúvame, čo o nás hovoria iní. Podľa ich mienky často meníme aj svoje správanie. Začína sa to v detstve, keď preberáme slovník svojich spolužiakov a kamarátov. Fajčiari zvyknú hovoriť, že by nezačali fajčiť, keby sa nenechali ovplyvniť partiou, ktorá považovala fajčenie za prejav dospelosti.
Chceme sa páčiť. Kvôli tomu sme ochotní urobiť i to, čo by sme inak nerobili. Ohovárame, lichotíme, podlizujeme sa, predvádzame sa, nosíme masku… A keď si myslíme, že sme obľúbení, príde ľadová sprcha. Zisťujeme, aká vrtkavá je ľudská priazeň.
„Není na světe člověk ten, aby se zalíbil lidem všem!“ Aká pravdivá je táto ľudová múdrosť! Aj Ježiš to vedel. Preto hovorí, ako ťažko je zavďačiť sa ľuďom. Vždy nájdu niečo, pre čo vás môžu kritizovať a ohovárať. Ježiš mal čo ponúknuť. Po nasýtení zástupu ho ľudia chceli vyhlásiť za kráľa. Mohol si povedať: „Ako kráľovi sa mi ľahšie podarí splniť moje poslanie. Vydám zbierku zákonov a príkazov, ktoré každého prinútia, aby veril tak ako…“ Ale on to neurobil. Radšej sa potichu vytratil. Rozvášnený dav zrazu zistil, že oslavuje kráľa, ktorý sa stratil.
Mnohí nasledovali Ježiša kvôli jeho uzdravujúcej moci. Tisíckam ľudí vrátil zdravie. Aj títo ľudia by ho boli radi videli v čele národa. Povesť o ňom sa rýchlo šírila po celej krajine. Prívržencov pribúdalo. Stále viac ľudí v ňom videlo budúceho Mesiáša, ktorý zasadne na Dávidov trón a vyženie nenávidených okupantov, všetkých zradcov a kolaborantov. Ale Ježiš netúžil po židovskom tróne. Svoj trón mal v nebi. Neprišiel ako kráľ. „On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ (Fil 2,6-8) Aj dnes sa môžem rozhodnúť, komu sa chcem zapáčiť. Ľuďom, ktorí mi dnes tlieskajú? Už zajtra môžu oslavovať niekoho iného. Apoštol Pavol hovorí: „Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“ (Gal 1,10) To, že túžim po uznaní, pochvale a úspechu, je normálne. Nemal by som však pritom zabúdať na to, aká vrtkavá je priazeň ľudí. Presvedčil sa o tom aj Ježiš. Jeden deň zástup volal: „Hosanna!“, a na druhý deň kričal: „Ukrižuj ho!“

Pane, svoje ocenenie a slávu chcem hľadať u Teba. Len Ty mi môžeš dať trvalú hodnotu a raz aj trvalú slávu v nebeskom kráľovstve. Pomôž mi dnešný deň prežiť spôsobom, ktorý budeš môcť požehnať.