On chytro zliezol a s radosťou ho prijal. Všetci, ktorí to videli, reptali: „K hriešnemu človeku si vošiel oddýchnuť.“

Lukáš 19,6.7

Zachej prežíva najšťastnejšie okamihy svojho života. Možno má väčšiu radosť, ako keď sa ženil. Tomu, čo teraz prežíva, sa možno nevyrovná ani deň, keď zistil, že má na účte svoj prvý milión. Je nesmierne rád, že môže pohostiť Ježiša, Ježišových učeníkov i svojich kolegov.

Dom je plný hostí. Zachej dbá o to, aby mal každý čo jesť. V zhone si ani nevšimne, že nie všetci sa radujú tak, ako on. Tí, ktorí jeho pozvanie odmietli a zostali vonku, majú nahnevané tváre.

Nie je to však preto, že by závideli tým, ktorí hodujú. Podobnú hostinu si možu urobiť aj doma. Zožiera ich niečo iné. Podľa nich je každý mýtnik kolaborant a teda najväčší hriešnik. Preto toľkí odmietli vstúpiť do jeho domu. Boli namrzení, že Ježiš, ktorý napĺňa všetky predpovede o Mesiášovi, sa baví s takýmto človekom a stoluje s ním.

Hostina musela trvať dlho do noci. Keďže Ježiš so Zachejom spolu večerali, stali sa priateľmi. Večera sa jedáva len s tými, s ktorými máme dobrý vzťah. Podľa orientálnej tradície sa pri večeri všetci prítomní zaviažu sľubom, že si budú navzájom pomáhať a chrániť sa, ak by sa niekto z nich ocitol v nebezpečenstve.

Vôbec sa nedivím tým, čo reptali. Celý život sa snažili dodržiavať Boží zákon – a teraz sa Ježiš spriatelí s niekým, kto sa o zákon vôbec nezaujímal. Na druhej strane som za tento príbeh veľmi vďačný. Ak dal Ježiš šancu Zachejovi, dáva ju aj mne.