Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby s ním stoloval, a oni ho sledovali.

Lukáš 14,1

Od začiatku života na našej planéte je sobota dňom odpočinku pre každého človeka, ktorý uctieva Boha. Ježiš tomu venuje veľkú pozornosť. Uvedomuje si, ako tento Boží dar židovská tradícia znehodnotila.

Farizeji sa radi stavali do pozície ochrancov soboty. Spolu so zákonníkmi, ktorí každú chvíľu prichádzali s nejakým novým nariadením sprísňujúcim „dodržiavanie soboty“, Ježiša pozorne sledovali. Jeho prístup k dňu odpočinku sa im vôbec nepáčil.

Lukáš zaznamenal zvláštnu situáciu. Ľudia, ktorí zakazovali Ježišovi v sobotu uzdravovať, ho v sobotu špehujú. Sú zvedaví, či urobí niečo, za čo by ho mohli odsúdiť.

Na začiatku dal Stvoriteľ ľuďom sobotu, aby si mohli odpočinúť a oslavovať svojho Stvoriteľa. Siedmy deň bol určený na spoločenstvo s Bohom. Mal to byť deň radostnej oslavy Boha, čas, na ktorý by sa človek tešil rovnako ako na nebo. Taký bol Boží plán so sobotou od raja.

Sobotu dal Boh v raji pre všetkých ľudí. Židia si ju však privlastnili. Urobili z nej deň príkazov a zákazov. Deň, keď si musíme dávať pozor, aby sme neurobili niečo, čo sa nesmie. Možno preto časom kresťania na sobotu zabudli. Stále je to však deň, keď Boh prichádza k človeku s ponukou zvláštneho požehnania, ktoré možno získať len v tomto čase.

Preto Ježiš bráni sobotu. Nechce, aby k nej ľudia pristupovali tak, ako farizeji. Chce, aby zostala dňom slobody a radostnej oslavy Stvoriteľa.