Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Numeri 6,24−26

Koniec roka je stále rovnako „veselý“. Vianočné besnenie je za nami a všetci udychčane mierime k posledným hodinám tohto roka. Skoro na celom svete zaznie odpočet posledných sekúnd starého roka a k nebu vyletia tisíce svetiel za státisíce eur. Nikto však netuší, čo to vlastne oslavujeme. Aký bude ten ďalší nový rok?
Ľudstvo už mnohokrát s dôverou oočakávalo príchod nového roka, ktorý bol potom pre všetkých horkým sklamaním. Sledoval som raz v parku z diaľky svet malých detí. Odvážne sa batolili na pieskovisku, budovali stavby storočia z piesku, bojovali o svoje teritóriá, o svoje majetky: vedierka a lopatky. Drobci tiež viedli spoločné bilaterálne rokovania o tom, kto z nich je väčšia hviezda. Takmer sa to nelíšilo od sveta nás dospelých, snáď len v jednom. Každé z tých batoliat neustále sledovalo svoju mamičku. Kde je, či neodišla a v prípade potreby jedla, pitia či strategickej podpory v bojovej činnosti sa dieťa vždy obracalo na tú najdôležitejšiu osobu svojho vesmíru.
Nevieme si predstaviť a ani odhadnúť, aký bude ten náš ďalší nový rok. Nevieme, koľko vyhratých či prehratých zápasov naskočí na naše životné konto. Ale jedno sa od malých detí môžeme naučiť. Nie je od veci rozvíjať neustále vnímanie geniálneho Boha Stvoriteľa, ktorý jediný z nášho života nikdy neodchádza.

Je dobré poďakovať Bohu za to dobré v rokoch minulých i budúcich.

Marek Škrla