Aj vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. O sebe svedčím ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. Nato mu povedali: Kde je tvoj Otec?! Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. Tieto slová povedal pri pokladnici, keď učil v chráme. A nikto ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina. Evanjelium podľa Jána 8,17-20

Pri čítaní ôsmej kapitoly Evanjelia podľa Jána získa čitateľ dojem, že sa tu odohráva niečo ako súdny proces. Vynoria sa však pochybnosti, kto je vlastne súdený. Na prvý pohľad sa zdá, že židovskí vodcovia súdia Ježiša. Čím viac sa však človek vnorí do textu a rozmýšľa o ňom, tým viac nadobúda dojem, že opak je pravda – v defenzíve sú práve židovskí predstavitelia.
Podobne to bolo v prípade ženy, ktorú pristihli pri cudzoložstve. (Ján 8,1-11) Židovskí vodcovia tu vystupujú veľmi rozhodne. Odsudzujú nielen ženu, ale snažia sa nájsť pádne dôvody, aby mohli usvedčiť aj Ježiša. Keď Ježiš začne písať do prachu, všetci sa s hanbou vytrácajú. Ježiš mal dôkazy. Nezostal nikto, kto by prvý hodil kameň, okrem Ježiša. Ježiš mal veci pod kontrolou. Súdení boli oni.
Dvanástym veršom začína druhé kolo súdu. Tentoraz sa pozornosť náboženských predstaviteľov sústredila na Ježišovo vyhlásenie, že je „svetlo sveta“ a tí, korí ho nasledujú, majú svetlo. Tým sa farizeji nevyhnutne ocitli v tme.
V tomto okamihu prechádzajú farizeji do protiútoku, ktorý je vo svojej podstate skôr obranný ťah než krok k obžalobe. Argumentujú, že Ježiš svojimi vyhláseniami prekračuje hranice. Ježiš o sebe tvrdil, že je svetlom. To v židovskom myslení znamenalo prisvojiť si vlastnosti Boha a Mesiáša. Ježiš neustupuje a vyhlasuje, že jeho svedectvo je pravdivé. Jeho svedkom je jeho Otec. Svojich oponentov tým tlačí do defenzívy. Pozoruhodné je, že ho nezatýkajú, aj keď bolo stále zrejmejšie, že to hodlajú urobiť.
Prečo ho nezatkli? „Lebo ešte neprišla jeho hodina.“ Toto slovné spojenie sa v Evanjeliu podľa Jána vyskytuje pomerne často. V celom Jánovom evanjeliu sa Ježiš blíži k „svojej hodine“. Tá hodina nakoniec príde. Ale až vtedy, keď bude všetko pripravené.
Nachádzame v tom dôležitú myšlienku. My ako ľudia nikdy nepochopíme Božie pôsobenie v dejinách ľudstva. Boh vo svojej prozreteľnosti neprestajne plní svoj plán. Toto pôsobenie prozreteľnosti sa odohráva denne aj v živote každého z nás.