Ale keby si ten sluha vo svojom srdci povedal: ‚Môj pán mešká a nechodí,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá. Rozpoltí ho a dá mu podiel s nevernými.

Lukáš 12,45.46

Ježiš stále znovu vyzýva svojich nasledovníkov, aby vo svojom živote kládli „Božie kráľovstvo“ na prvé miesto. Otázkou však je, čo to znamená. Ako sa to prejaví v mojom praktickom živote? Ako zistím, či som na správnej ceste? Som pripravený na návrat svojho Pána?

V príbehu o nepoctivom správcovi Ježiš hovorí, ako si počína nepripravený človek. Namiesto toho, aby žil a poslúchal Božie rady, koná svojvoľne. Je zlý, opíja sa a ubližuje iným. V skutočnosti neverí, že sa jeho Pán niekedy vráti.

Pán tohto sluhu sa jedného dňa vrátil a všetko mu spočítal. Vo vtedajšej spoločnosti to neznamenalo len stratu zamestnania. Človek, ktorého prepustili pre nepoctivosť, nemal šancu nájsť si novú prácu. Obvykle skončil medzi tými, ktorí kradli, opíjali sa a boli ochotní aj zabíjať, ak tým mohli niečo získať. Takto podľa Ježiša skončí človek, ktorý koná „svojvoľne“.

To, čo je na svojvôli najnebezpečnejšie, je takmer istá strata občianstva v „Božom kráľovstve“. Žijeme v prostredí, kde často víťazí zlo. Narodili sme sa s hriešnou prirodzenosťou. Naša schopnosť odolávať zlu je taká oslabená, že bez pomoci „zhora“ to nedokážeme. Svojvoľný človek odmieta Božiu pomoc, čím sa vzdáva jedinej sily, ktorá je schopná poraziť zlo – vôkol nás, ale aj v nás. Svojvôľa zabíja.