O polnoci sa rozľahol krik: Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety! Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! No rozumné odpovedali: Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si! No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. Evanjelium podľa Matúša 25,6-10

V podobenstve prišiel ženích o polnoci – keď je najväčšia tma. Tak príde aj Kristus v najtemnejšom období svetových dejín… Svet zahaľuje temnota plynúca z nepochopenia Boha. Ľudia odmietajú i jeho povahu… Ľuďom treba priblížiť Boží charakter. Do temnoty sveta musí preniknúť svetlo Božej slávy, svetlo jeho dobroty, milosti a pravdy…
Božie deti majú zjavovať slávu nebeského Otca a dosvedčiť svojím životom a povahou, čo pre nich vykonala Božia milosť… Počas noci duchovnej temnoty má cirkev vyžarovať svetlo Božej slávy tým, že bude dvíhať utláčaných a potešovať zarmútených. Všade naokolo počuť nárek nad utrpením sveta, všade sú ľudia chudobní a zúfalí. Našou povinnosťou je odstraňovať túto biedu a zmierňovať bolesť postihnutých. (COL 414-417; KP 334-336)

Náš Otče, otvor nám oči i uši, aby sme videli, komu môžeme pomôcť, aby sa svetlo Tvojej lásky mohlo šíriť v temnote tohto sveta.