Nikto nezažne lampu, aby ju prikryl nádobou alebo položil pod posteľ. Ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.

Lukáš 8,16

To, čo Ježiš hovorí, je predsa samozrejmé. Len hlupák by dal lampu pod posteľ. Mohla by podpáliť posteľ i celý dom. Svetlo sa predsa rozsvecuje preto, aby svietilo. Ak je pod nádobou, je to zbytočné plytvanie energiou.

Ježiš to vie. Je mu jasné, že to vedia aj jeho poslucháči. Napriek tomu o tom hovorí. Chce ukázať absurditu konania tých, ktorí počúvajú Božie slovo, ale nežijú podľa neho. Varuje ich. Vedia, čo majú robiť, ale rady Biblie ignorujú a konajú svojvoľne. Ich činy sú nezmyselné ako zapálený svietnik pod posteľou.

Tieto Ježišove slová platia aj v iných situáciách. Napríklad v oblasti zdravia. Ak viem, že fajčenie je škodlivé, a fajčím… Ak mám nadváhu a ďalej sa prejedám… Platia aj v oblasti vzťahov. Aký naivný a hlúpy je človek, ktorý verí, že nevera skvalitní jeho život. Napriek tomu milióny mužov a žien kráčajú touto cestou.

Božie slovo je svetlo. Kráľ Dávid v Žalme 119 napísal: „Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku.“ (Ž 119,105) Cesta životom bez svetla je plná nebezpečenstva. Boh mi ponúka „lampu“, ktorá mi dá toľko svetla, aby som mohol bezpečne urobiť jeden krok. A potom ďalší a ďalší.

Svet ponúka iné svetlá. Horoskopy, veštenie z kariet alebo gule či iné okultné praktiky, ktoré zdanlivo svietia viac a ďalej. Ježiš mi ponúka Božie slovo. Radí mi dať mu v živote také miesto, aby mohlo svietiť mne i každému, s kým sa stretnem.