Ježiš povedal zástupom: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť.“ Lukáš 8,16.17

„Nik nezažne sviecu a neprikryje ju nádobou…“
Ten, kto sa rozhodol ísť za Kristom, už svieti. Svojej rodine, susedom, spolužiakom, spolucestujúcim, kolegom, predavačom… Múdry človek vie, kde a kedy svoju „lampu“ zažať, kedy svoje svetlo dať do služby iných a tiež vie, že nato, aby „svietil“, musí nájsť Zdroj a z neho pravidelne čerpať Božiu „energiu“. Miesto, kde Kristovo svetlo chýba, zaplaví nepreniknuteľná temnota.
„Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené…“ Dnes budem uvažovať nad tým, akým „svetlom“ som ja pre ľudí žijúcich v mojej blízkosti, pre tých, s ktorými sa stretávam či už v práci, v spoločnosti alebo z iných dôvodov. Osvecujem ich cestu k Bohu dostatočne intenzívne? Podnecujem ich, aby vďaka kontaktu so mnou viedli lepší život? Svedčí kvalita mojej práce, vytrvalosť v štúdiu, ochota obetovať sa pre rodinu, chorých, starých, opustených o tom, že svietim „Kristovým“ svetlom? Je dobre pamätať na to, že čím viac Svetla prijmeme z pravého zdroja – Ježiša Krista –, tým intenzívnejšie môžeme svietiť iným.
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby ľudia vidiac vaše skutky, oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 5,16)