Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Etáme, na okraji púšte. Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci. Druhá kniha Mojžišova 13,20-22

Dnešné rozprávanie vo mne evokuje jednu moju príhodu, keď som si raz v zime cestou z Lysej hory takmer dolámal kosti. Zle som odhadol čas a dolu som sa vracal potme. Čo by som v tej chvíli dal za svetlo!
Židia sú za hranicami Egypta. Ocitajú sa v cudzej krajine a vlastne ani nevedia, kam idú. Občas sa musia presúvať v noci, inokedy zas čakajú celý deň na púštnom slnku. Práve v týchto situáciách oceňujú zvláštnu službu, ktorú im poskytol Hospodin. Cez deň im oblak zaisťuje príjemný tieň, v noci im zas pomáha svietiaci stĺp.
Ktosi sa raz vyjadril, že čítať Starú zmluvu je pre kresťana zbytočná strata času. Nesúhlasím. Znalosť starozmluvných príbehov nám pomáha lepšie chápať Ježišove slová. Na príklade to azda pochopíte lepšie. Ježiš o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (Ján 8,12) Ježiš chce byť pre každého z nás podobným svetlom, ako keď „ohnivý stĺp“ svietil Hebrejom na cestu púšťou.
Život nie je jednoduchý. Niekedy tápam ako v tme, inokedy mám pocit, že ma spaľuje hektické tempo doby. Boh chce byť mojím svetlom aj tieňom, podľa toho, čo práve potrebujem.

Bože, ďakujem, že dávaš zmysel môjmu bytiu. Nemusím žiť v tme beznádeje a nespaľuje ma ani obava z toho, čo príde.