Pozdvihnite oči a pozrite, kto to stvoril! Ten, čo vyvádza nebeské zástupy v plnom počte, všetkých volá po mene; pre jeho veľkú silu a nesmiernu moc nebude chýbať ani jeden. Izaiáš 40,26

Tento verš mal v starozmluvnej dobe nesmierne dôležitý význam. Okolité národy uctievali lunárne božstvá ako sú mesiac, slnko, hviezdy a považovali ich za najvyšších bohov. Zničenie chrámu a odvedenie Izraelitov do zajatia boli pre pohanov dôkazom, že Hospodin je porazený, ak nie mŕtvy a ich lunárni bohovia sú víťazmi.
Boh už vopred skrze prorokov, ako bol Izaiáš, upevňoval svoj ľud v tom, že všetky stvorené veci sú Jeho služobníkmi a nie pánmi: „…zem si upevnil a stojí. Všetko stojí dodnes podľa tvojich predpisov a všetko ti slúži“ (Ž 119,90−91). Ich úloha je vyvyšovať Božie meno a hovoriť o Jeho veľkej moci. Ony sú doložením Božej stvoriteľskej sily a musia robiť len to, čo im Boh určí, pretože sú Jeho sluhami.
Je preto iróniou, že práve to, čo má vypovedať o Bohu,je vo svete dôkazom Božej neexistencie. Hriech natoľko poznačil ľudskú myseľ, že tá nevidí Boha ani v zjavných prejavoch Jeho moci.
Ryba, sa pýta: „Kde je voda?“ Vták si kladie otázku: „Kde je vzduch?“ A človek sa pýta: „Kde je Boh?“

Pane, nauč nás vidieť v stvorených veciach Tvoju moc a slávu.

Michal Fulier