Vyzval ho: Poď so mnou domov niečo si zajesť. On nato: Nesmiem sa s tebou vrátiť ani s tebou ísť. Na tomto mieste nesmiem s tebou jesť chlieb ani piť vodu, lebo som od Hospodina dostal príkaz: Nebudeš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nevrátiš cestou, ktorou si prišiel. On mu však povedal: Ja som tiež prorok ako ty a anjel ma na pokyn Hospodina oslovil: Priveď ho späť do svojho domu, nech si zaje chleba a napije sa vody. Luhal mu. Prvá kniha kráľov 13,15-18

Boží muž splnil svoje poslanie, predniesol kráľovi proroctvo a teraz sa vracia domov. Dôsledne naplnil všetko, čo mu Pán Boh prikázal. Nedal sa zlákať kráľovskou odmenou ani pozvaním na kráľovské občerstvenie. Zdalo sa, že vec je užúspešne vybavená, keď tu zrazu do deja vstupuje kolega – starý prorok. Aj on má posolstvo, akurát presne opačné. A v tej chvíli akoby Boží muž strácal bdelosť. Že by bol až taký hladný? Alebo sa mu skôr zdalo príjemnejšie prijať pozvanie – čo ak Pán Boh zmenil názor? Predsa mu to povedal anjel!
Možno ste sa tiež stretli s ľuďmi, ktorí, aby podporili svoj názor, hovoria: „Pán mi to ukázal,“ alebo: „Pán mi povedal.“ Dá sa proti tomu argumentovať? Ak Pán Boh raz povie alebo dá vo svojom Slove zaznamenať, že toto je čierne, ako mám veriť niekomu, kto tvrdí, že Pán mu ukázal, že je to biele?
Tento príbeh nás upozorňuje, že by nám mali začať minimálne svietiť kontrolky. „Anjel mi povedal.“ Keď to Boží muž z príbehu počul, vypol sebakontrolu a táto chvíľková strata bdelosti sa mu stala osudnou.

Pane, daj nám dostatok bdelosti a citlivosť počuť Tvoj hlas.

Stanislav Bielik