Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho?“ On onemel.

Mat 22,11.12

Kráľ pri prehliadke hostí spoznal pravé pohnútky každého z nich. Každému dal zhotoviť svadobné rúcho, bol to jeho dar. Úctu k hostiteľovi prejavili tí, čo si odev obliekli. Svadobné rúcho z podobenstva znázorňuje čistú, nepoškvrnenú povahu, ktorú budú mať skutoční nasledovníci Ježiša Krista. Cirkvi je „dané obliecť sa do čistého skvúceho kmentu“. (Zj 19,8) Je to Kristova spravodlivosť, jeho dokonalá povaha, ktorú vierou získavajú všetci, čo ho prijímajú za svojho osobného Spasiteľa.

V Božej prítomnosti obstojíme len v rúchu, ktoré nám pripravil Kristus. V tomto rúchu, utkanom na nebeských krosnách, nieto jediného ľuďmi vyrobeného vlákna. Ak sa odovzdáme Kristovi, naše srdce sa spojí s jeho srdcom, naša vôľa splynie s jeho vôľou, naša myseľ sa zjednotí s jeho mysľou a naše myšlienky sa mu podriadia. Žijeme teda jeho životom. Tým si vlastne obliekame rúcho Kristovej spravodlivosti. Keď sa potom Hospodin na nás podíva, neuvidí šaty z figového lístia ani nahotu a ošklivosť hriechu, ale rúcho Kristovej spravodlivosti, ktorým je dokonalá poslušnosť Božieho zákona. (KP 248–250; COL 310–312)

Láskavý Otec, ďakujeme za krásne svadobné rúcho.