Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy. Izaiáš 42,1-4

Izaiášovo proroctvo popisujúce mesiáša sa naplnilo v živote Ježiša Krista. Ellen Gould Whiteová o ňom v knihe Túžba vekov napísala: „Bez viny a úhony žil medzi nerozvážnymi, hrubými a nezdvorilými ľuďmi, medzi ziskuchtivýmipublikánmi, bezohľadnými samopašníkmi… a inak pestrými zástupmi. Súcitne sa skláňal k unaveným a utláčaným, ktorých tiesnila ťarcha každodenných bremien. Súcitne im ju pomáhal niesť a povzbudzoval ich svedectvom, ktoré o Božej láske, milosrdenstve a dobrote získal v prírode.“
Mnoho ľudí považuje súcit za prejav slabosti. Ježiš, naopak, dokazuje, že na túto vlastnosť treba mať poriadnu silu a odvahu. Nie vždy je náš súcit pochopený a niekedy sa dokonca i tí, ktorým sme pomohli, nakoniec obrátia proti nám. Potrebujeme takú silu, akú mal Ježiš, aby nás tieto zážitkyneodradili od ďalšej pomoci ľuďom.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za prejav súcitu, ktorý pociťujem deň čo deň. Ak dnes stretnem niekoho, kto bude potrebovať moju pomoc, pomôž mi prejaviť rovnaký súcit, ako máš Ty.

Vlastimil Fürst st.