Tu Hospodin zavolal na Samuela. Ten povedal: Tu som. Zabehol k Élimu a povedal: Tu som. Volal si ma. On však odpovedal: Nevolal som ťa. Choď si ľahnúť… Prvá Samuelova kniha 3,4-6

Ako by reagovali vaše deti, keby ste ich večer vytiahli z postele, že od nich niečo chcete? A keď by konečne vstali, povedali by ste im, že ste od nich vlastne nič nechceli. Ale o chvíľu by ste ich zavolali znova… A ako by to dopadlo po-vedzme pri treťom pokuse?
Oddanosť mládenca z nášho dnešného úryvku voči starému kňazovi, ktorému už pomaly odchádza zrak, je skutočne obdivuhodná. Nebadať uňho ani náznak odvrávania, žiadne zbytočné otázky či uštipačné poznámky. Počul zavolať svojemeno, vstal a prišiel, aj keď nechápal. Prvý, druhý aj tretí raz. Éli nakoniec pochopil, že chlapca volá Hospodin.
Niet divu, že Pán Boh si do služobnosti kňaza v Izraeli vybral práve tohto nástupcu. Chlapca, ktorý vstane a ide, aj keď nechápe, kto ho volá ani čo sa od neho očakáva. Dá sa však naňho stopercentne spoľahnúť.
Ako Samuel túto prednosť získal? Bol to dôsledok krátkeho obdobia výchovy jeho obetavej mamy? Alebo sa to naučil od Éliho synov? Či to mal jednoducho vrodené?
Oddanosť poslaniu slúžiť Pánu Bohu je jedinečný dar. Mení životné hodnoty a otvára priestor na pôsobenie Božej moci v prospech celej komunity. Takýchto ľudí potrebuje naša spoločnosť, s takýmito ľuďmi chce pracovať Pán Boh.

Bože, priprav nás na život služby blížnym. Naplň naše srdcia oddanosťou na uskutočňovanie nášho poslania. A daj nám silu vstať a ísť aj vtedy, keď sa nám práve nechce.

Vlastimil Fürst st.