Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš. Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. (Žalm 139,1-3)

Po dvadsiatich piatich rokoch začína človek bilancovať. Ak sa číslovka 25 objaví trikrát za sebou, je to dôvod na radosť a vďačnosť. V roku 1987
sme s manželkou uzavreli manželstvo a rok nato sme boli konfrontovaní s biblickou pravdou a začali chodiť medzi veriacich ľudí. O dva roky neskôr sme boli spolu pokrstení, a to bolo úžasné. Hneď na začiatku nášho spoločného života sme mohli poznať niekoho, kto nás miluje nesmiernou láskou. Ten niekto – Ježiš – patrí odvtedy do našej rodiny.
To je dôvod byť vďačný. Vzhľadom na uplynulé roky a výchovu dvoch synov, ktorí sa už osamostatnili, si uvedomujeme množstvo „maličkostí“, v ktorých sa prejavilo Božie vedenie a ochrana.
V čase, keď sme sa zoznamovali s biblickým učením, som ochorel a skončil v nemocnici. Lekári si nevedeli poradiť, preto navrhli punkciu pečene. Mal som z toho strach, lebo o tomto zákroku som počul množstvo pestrých historiek. A tak jediné, čo nám zostávalo, bolo modliť sa. Dali mi jeden deň na rozmyslenie, vedel som, že je to vážne rozhodnutie, veď som mal doma manželku a polročného syna.
Ďakujem Bohu za moju mamu, ktorá nenásilným spôsobom zasiala do môjho srdca túžbu po Bohu. Napriek tomu, že som Boha dovtedy nepotreboval a nezaujímal sa o neho, v mojej mysli bola spomienka na matku kľačiacu pri posteli. Keď si myslela, že už všetci spíme, modlila sa za celú našu rodinu.
Všetko som predložil Pánu Bohu a po modlitbe som získal pokoj a istotu, že všetko povedie. Mal som určitú predstavu, ako by sa všetko malo vyriešiť, ale Boh to viedol inak. Punkcia pečene sa napokon nepodarila, aj keď sa o to lekár pokúsil sedemkrát. Priznal, že niečo také si nepamätá. Nahmatal zväčšenú pečeň, no napriek tomu po siedmich pokusoch skonštatoval: „Vy azda pečeň ani nemáte!“
Boh nakoniec všetko vyriešil svojím spôsobom, ktorý nás utvrdil v tom, že ideme správnym smerom. Viem, že skúsenosti nie sú prenosné. Boli to však práve skúsenosti z obdobia, keď sme poznávali Pána Boha, vďaka ktorým sme poznali, že Boh sa o nás zaujíma a chce byť s nami.

Pane, ďakujem Ti, že ma každý deň znovu uisťuješ o tom, ako veľmi Ti na mne záleží a akú veľkú lásku prechovávaš ku každému z nás.

Jiří Handzel