Z rebra, ktoré vybral Hospodin, Boh, človeku, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! Prvá kniha Mojžišova 2,22.23

Mnohé veci, o ktorých hovorí Biblia, sú zahalené zvláštnym tajomnom. Týka sa to aj správy, ktorá opisuje stvorenie ženy. Žena mala byť pre muža „pomocou, ktorá mu bude rovnocenná“.
Žena bola stvorená z mužovho rebra. No prečo práve z rebra? Bližšie to ozrejmí tento komentár: „Eva bola stvorená z rebra vybraného z Adamovho boku. Nemala mu vládnuť ako hlava ani nemala byť pošliapavaná ako podriadená osoba. Mala mu stáť po boku ako rovnocenná, mužom milovaná a chránená bytosť. Bola jeho druhým ja. To ukazuje na tesné spojenie, aké ma existovať vo vzťahu medzi mužom a ženou.“ (E. G. Whiteová, Na úsvite dejín, s. 15)
Boli časy, keď som sa skoro vždy zasekol pri rebre, no potom som si všimol niečo oveľa dôležitejšie – reakciu muža. Hneď ako sa prebral a uvidel, čo Boh vytvoril z rebra, o ktoré prišiel, prestalo mu chýbať. Vidí krásu – a zrazu je z neho básnik.
Muž cíti, že žena je jeho súčasťou. Ešte pred chvíľou cítil zvláštnu samotu, no teraz má pocit, že prázdnota v jeho vnútri sa vyplnila. Svet bol dokonalý aj predtým, ale zrazu sa mu zdá, že aj slnko svieti akosi jasnejšie.

Bože, neviem, ako si to vtedy urobil a prečo práve z rebra. Viem však, že z tej kosti si stvoril nádhernú „kosť“, vlastne skvost.