Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia. Evanjelium podľa Matúša 6,33.34

Ježiš sa stretáva so svojimi nasledovníkmi tam, kde na svojej ceste životom sú. Je si vedomý toho, že svoje činy nemáme pod kontrolou, že možno nejdeme vo svojom kresťanskom živote správnym smerom, že sme čo-to spackali.
Ježiš sa na svet díva reálne. Radí svojim nasledovníkom, aby si nerobili starosti o materiálne veci, pretože je to zbytočné (Mat 6,28-30) a navyše pohanské. Dávajú tým totiž najavo, že neveria, že sa o nich nebeský Otec postará. (verše 31 a 32)
Ježišovým hlavným cieľom však nebolo hovoriť o našich problémoch, ale ukázať na ich riešenie. Prichádza s dvoma stratégiami. Prvou je hľadať najprv Božie kráľovstvo. Väčšina našich starostí a obáv pramení z toho, že ideme nesprávnym smerom. Predmetom našich túžob a obáv sú materiálne záležitosti. Ježiš nám v skutočnosti hovorí, že ak sa máme o niečo usilovať, potom predovšetkým o vzťah s Bohom. Keď si ten dáme do poriadku – budeme Bohu veriť a dôverovať – na všetko ostatné sa budeme dívať zo správnej perspektívy.
Druhým Ježišovým návrhom, ako zvíťaziť nad starosťami, je žiť deň po dni. „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mat 6,34)
V roku 1871 narazil jeden ustarostený študent medicíny na 21 slov, ktoré zmenili jeho život: „Našou hlavnou starosťou nie je hľadieť na to, čo je kdesi v diaľke, ale urobiť to, čo máme na dosah ruky.“ Sir William Osler, spoluzakladateľ Johns Hopkins University, si vzal tieto slová k srdcu a žil podľa nich. Aj vďaka nim sa stal jedným z najuznávanejších lekárov svojej doby.
Každý z nás stojí na hrane dvoch veľkých večností – minulosti a budúcnosti. Žijeme však v prítomnosti. Ak chceme mať úspech v prítomnosti, musíme využiť každý okamih a každý deň tak, ako prichádzajú. Nechcem tým povedať, že nemáme rozumne plánovať budúcnosť. Len naznačujem, aké zbytočné je robiť si starosti kvôli veciam, ktoré nemôžem ovplyvniť. Ďalším spôsobom, ako by sa dalo toto Ježišovo posolstvo vyjadriť, je nestrachovať sa, či prekonám rieku svojho života, keď príde povodeň.
Ďakujem Ti, Pane, že Ti záleží nielen na našom duchovnom živote, ale že sa staráš aj o to, aby sme v realite tohto sveta žili životom viery.