Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Ján 14,27

Je otázkou, či sa kresťan môže raz a navždy celkom zbaviť strachu. Môj strýko povedal: „Keď na teba v tmavej ulici vybafne pes, zľakneš sa predsa bez ohľadu na to, či si kresťan alebo nie.“ Emócie si, zdá sa, nevyberáme, akoby nastupovali automatizovane… Ak aj existuje nejaká forma tréningu mysle alebo nejaká podoba spirituality, ktorá dokáže výrazne potlačiť (aspoň niektoré) emócie, faktom zostáva, že väčšina bežných ľudí, ateistov, budhistov, moslimov, hinduistov aj kresťanov sa v určitých chvíľach bojí.
Strachom, ktorého nás Kristus zbavuje, asi nie sú prirodzené emočné reflexy, ale (a to je dôležitejšie) skôr to skľučujúce a úzkostné zovretie duše, ktoré nám v ťažkej situácii zabráni urobiť správne rozhodnutie. Tento strach sa stráca, keď prichádza Kristov pokoj, ktorý je spojený s vedomím, že Boh má našu situáciu vo svojich rukách. Aby sme mali tento pokoj, je dôležité naše odovzdanie sa a dôvera, že Pán o nás vie a je s nami, nech sa deje čokoľvek. S Ním dokážeme nájsť vnútornú silu čeliť neľahkým situáciám, pred ktorými môžeme práve stáť a s rozhodnosťou nimi prejsť.

Pane, ďakujem Ti za Tvoj pokoj, ktorý mi už toľkokrát v živote pomohol. Prosím oň aj dnes a spolieham sa na to, že si so mnou.

Martin Turčan