Pozrite, k čomu vás viedol tento zármutok podľa Božej vôle: akú vo vás vzbudil opravdivosť, akú ochotu na ospravedlnenie, aké znepokojenie, akú bázeň, akú túžbu, aké úsilie, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí! Druhý list Korinťanom 7,11

Tento verš nadväzuje na text, ktorý som rozoberal pri téme pokánia, ktoré viedlo k skutočným zmenám v myslení ľudí. V prvom liste Pavol Korinťanov karhá, v druhom, naopak, prejavuje radosť nad tým, že si vzali k srdcu jeho slová.
Teší ho, že na Korinťanoch vidí prejavy ozajstnej viery. Na nič sa nehrajú ani neberú Božie slovo na ľahkú váhu. Keď človek prijíma Boha skutočne vážne, niekedy to ostatným (a to ani veriacim) nemusí byť príjemné.
Negatívnemu sa nedá úplne vyhnúť. Ak som naozajstný kresťan, nemôžem súhlasiť s niečím, čo je v rozpore s Božou vôľou. Lenže aká je Božia vôľa, na tom sa často nezhodnú ani kresťania medzi sebou a vznikajú spory. Ale aj spory, aj horlivosť a hľadanie vinníka sú zrejme lepšie ako laxný prístup k viere.
Pavol Korinťanom prehnanú horlivosť nevytýka, len ju trochu mierni. V prvom rade ich však povzbudzuje a chváli.

Bože, môj Otče, Ty vidíš do srdca každého z nás. Pred Tebou neskryjem falošné pohnútky. Pomáhaj mi, aby moja viera bola skutočná a rýdza. Chcem byť skutočným kresťanom. Chráň ma pred pokrytectvom.

Vlastimil Fürst ml.