Kráľ, ktorý vám bude vládnuť, dostane právo pobrať vám synov a postaviť ich k svojim vozom… Dosadí ich za veliteľov… iní mu budú orať pôdu, konať žatevné práce, vyrábať zbrane a výstroj pre jeho vozy. Vezme vaše dcéry… Zaberie vám najlepšie polia, vinice i olivové sady… Z obilia a viníc bude vymáhať desiatky… Aj vy sami mu budete slúžiť. Keď budete raz kvôli svojmu kráľovi, ktorého si zvolíte, volať o pomoc, Hospodin sa vám vtedy neozve. Prvá Samuelova kniha 8,11-18

Slobodu si ľudia predstavujú rôzne. Sám som bol medzi tými, ktorí v novembri 1989 štrngali kľúčmi a tešili sa na slobodu, ktorú prinesie pád komunizmu.
Izraeliti, ktorých Mojžiš vyviedol z Egypta, si ako otroci slobodu takmer nevedeli predstaviť. Chýbala im schopnosť rozhodovať sa, keďže v zajatí za nich rozhodovali otrokári.
Odvtedy, čo odišli z Egypta, uplynulo niekoľko storočí. Teraz už vedia, čo je to sloboda. Chcú od Samuela, aby im ustanovil kráľa, no on sa tomu bráni. Hospodin mu hovorí, aby im vyhovel, no predtým im má pripomenúť, aké dôsledky bude mať ich rozhodnutie. Ľud si všetko vypočuje – napriek tomu trvá na svojom.
Každé rozhodnutie prináša následky – niekedy príjemné, inokedy nepríjemné. Preto je vždy dobré zvážiť, čo urobím. Nielen pri voľbe kráľa, ale aj pri bežných, pre nás banálnych, rozhodnutiach, ktoré nám nepripadajú také zásadné. Napríklad či si zapálim cigaretu, dám pohárik, prejem sa, budem ponocovať pri počítači…

Bože, ďakujem, že mi ukazuješ dôsledky mojich nedomyslených prianí. Uč ma premýšľať o tom, čo robím, aj o tom, čo si prajem.