Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Charánu. Abrám vzal svoju ženu Sáraj, svojho synovca Lóta, všetok majetok, čo nadobudli, i služobníctvo, ktoré získali v Charáne. Pohli sa a šli do Kanaánu. Prvá kniha Mojžišova 12,4.5

Počas svojho života som sa sťahoval niekoľkokrát. Musím sa priznať, že čím som starší, tým horšie sa s touto zmenou vyrovnávam – nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Abrámovo sťahovanie bolo oveľa zložitejšie než moje, nemôže si jednoducho objednať sťahovaciu službu. Všetko, čo má, musí naložiť na ťavy a ísť. Pritom nevie, kam ho Boh povedie. Rešpektuje však Boží hlas, ktorý ho posiela do Kanaánu. Cieľom jeho cesty je krajina, o ktorej Hospodin vyhlásil, že ju raz dá jeho potomkom. Abrám mu verí, aj keď sám ešte potomka nemá.
Karavána s pútnikmi a veľkými stádami vyráža. Abrám nemá mapu, ale ide s vierou, že Hospodin splní svoje slovo. Drží sa Božieho sľubu, že ho neopustí a dovedie až do zasľúbenej krajiny.
Aj kresťan sa v živote občas ocitne v situácii, keď mu neostane nič iné, len dôverovať Božiemu zasľúbeniu. V takýchto chvíľach ocení, že v Biblii sú príbehy ľudí, ktorí na tom boli rovnako ako on.

Bože, ďakujem Ti za príklad Abráma. Takisto sa snažím dôverovať ti. Vezmi, prosím, moju budúcnosť do svojich rúk.