Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť. (1Moj 15,6)

Čo sa vlastne stalo? Čomu Abrám uveril a čo mu Boh vlastne povedal? Tomuto textu predchádzalo videnie. Boh sa zjavil Abrámovi a uistil ho, že je jeho ochrancom, štítom a prehojnou odmenou. A on zrejme presne toto potreboval počuť. Bol na území, ktoré mu nebolo priateľsky naklonené a súčasne mal obavy o svoju rodinu. Ale to nebolo všetko. To, čo ho trápilo možno ešte viac, počujeme v jeho odpovedi: „Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný…“ Len ten, kto túži po deťoch a nemôže ich mať, dokáže pochopiť, čo Abrám prežíval. Keď vidíte, že máte potomka, vďaka ktorému viete, že to, čo robíte, prevezme váš syn alebo dcéra, vidíte v tom väčší zmysel. Keď však deti nie sú, je to ťažké..
Božia odpoveď ho prekvapila. „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy… Toľko bude tvojho potomstva.“ Potom nasleduje náš úvodný text. Abrám Bohu uveril, lebo ho už poznal. Na jeho pokyn odišiel z moderného mesta Ur, kde býval v dome, do ďalekej krajiny, kde býval v stane.
Nebolo to jednoduché. Nevymenil horší život za lepší, práve naopak. Vytrhnutý z pohodlia domova sa každý deň, krok za krokom, učil dôverovať tomu, ktorý ho povolal. Aj teraz uveril. Naplnenia tohto sľubu sa však dočkal, až keď mal sto rokov.
Čo z toho pre nás vyplýva? Boh svoje sľuby vždy splní, nie však vtedy, keď si to my prajeme. Dôverujme Jeho slovu. Každý deň je potrebné urobiť malé krôčiky viery, aby sme obstáli v skúškach, ktoré prídu. Aj keď tvoj život nejde presne podľa tvojich predstáv, Boh o tebe vie. Nevzdávaj to. Spravodlivými sa nestávame preto, že robíme viac dobrých skutkov než zlých, ale preto, že dôverujeme Bohu.
Presne to prežil Abrám. Spravodlivým sa stal vďaka svojej viere, a to je dobrá správa aj pre nás.

Hospodin, uč ma správne rozumieť Tvojmu slovu a spoliehať sa naň. Viem, že Ty v pravý čas urobíš to, čo si sľúbil.

Jindřich Černohorský