Kto by teda zrušil čo len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, bude označený za najmenšieho v nebeskom kráľovstve. Kto ich však bude zachovávať a učiť, bude označený za veľkého v nebeskom kráľovstve. Hovorím vám, že nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva, ak vaša spravodlivosť neprevýši spravodlivosť zákonníkov a farizejov. Mat 5,19.20

Stretli ste sa už s názorom, že Pán Ježiš poľavil z Božích požiadaviek na nás? Boh vraj už nemá také vysoké očakávania, lebo spoznal, že precenil naše schopnosti. Preto prišiel Ježiš, aby nám vysvetlil, že život podľa zákona už nemusíme brať tak vážne.
Ježiš takéto myšlienky nepripúšťa. Nakoniec posúďte sami, či je možné vysvetliť si práve takto jeho slová: „Kto by teda zrušil čo len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, bude označený za najmenšieho v nebeskom kráľovstve. Kto ich však bude zachovávať a učiť, bude označený za veľkého v nebeskom kráľovstve. Hovorím vám, že nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva, ak vaša spravodlivosť neprevýši spravodlivosť zákonníkov a farizejov.“ (Mat 5,19.20)
Zákonníci a farizeji tvorili duchovnú elitu národa. Nielen v teológii, ale aj svojím životným štýlom. Nielenže zákon vykladali, oni podľa neho žili dôkladnejšie ako obyčajní ľudia. Lepšie to azda už ani nešlo. Ak by mal byť niekto v Božom kráľovstve na základe dodržiavania zákona, tak potom by to určite boli farizeji a zákonníci. Tak to vnímala väčšina národa.
Na prekvapenie všetkých však Ježiš predtým do svojho kráľovstva pozýva chudobných duchom, plačúcich, tichých… A teraz k tomu pridáva vyhlásenie, že ani spravodlivosť farizejov a zákonníkov, elity národa, nie je zárukou neba.
Ak si chcem nájsť miesto v Božom kráľovstve prostredníctvom svojich skutkov, musím sa snažiť viac ako tí, ktorí boli v prístupe k zákonu maximalistickí.
Z ľudského hľadiska nie je možné žiť vzornejšie ako farizeji a zákonníci. A tu sa musíme pozornejšie sústrediť na to, čo nám chce Ježiš vlastne povedať. Ak chceš byť v Božom kráľovstve, nevystačí ti tvoja vlastná spravodlivosť. Musíš prísť k Bohu a hľadať ju u neho, a to ti umožní prejsť nebeskou bránou.
Nemáte pocit, že aj keď prichádzate roky k Ježišovi a denne ho prosíte o jeho spravodlivosť, je to stále rovnaké? Alebo dokonca ešte horšie? Ako je to možné?
Je to podobné, ako keď umývam okná. Ak sa pustím do práce vo chvíli, keď je pod mrakom, ide to rýchlo a mne sa zdá, že sú okná krásne čisté. Ale keď vyjde slniečko, odrazu zistím, koľko špiny a prachu na nich ešte zostalo. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak svieti na okná priame slnko, nikdy ich nevyčistím tak, aby na nich nebola ani jedna škvrna.
Ak prichádzame k Bohu, ktorý je svetlom, vždy na sebe uvidíme nejakú chybu. Keď ju s Božou pomocou odstránime, uvidíme ďalšiu. Nie je taká veľká, ako tá predtým, ale keď sa približujem k Bohu, zdá sa mi väčšia.
Ježiš nás chce odradiť od túžby po spravodlivosti. Chce nás priviesť k poznaniu, že my sami nikdy nedosiahneme takú svätosť a dokonalosť, ktoré by nám umožnili vstup do Božieho kráľovstva. To nám môže dať len Boh.

Pane, ďakujem Ti za Tvoju spravodlivosť. Pomôž mi denne od Teba prijímať silu žiť a múdrosť konať tak, aby si sa za mňa nemusel hanbiť.