Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Matúš 5,16

Boh chce, aby sme milovali všetkých – dokonca aj našich nepriateľov, a keď pre niekoho urobíme niečo milé – realizujeme Božie posolstvo z Matúša 25,40: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Prestal si niekedy myslieť na svoju motiváciu, keď si chcel spraviť pre niekoho niečo pekné? Keď si dal niekomu prednosť, otvoril dvere pani na vozíčku, pomohol s kočiarom a čakal si aspoň „ďakujem“, a keď to neprišlo, čo si cítil? Keď si ponúkol odvoz známemu, ktorému sa pokazilo auto, bol si motivovaný skutočnou túžbou pomôcť, alebo si tajne chcel, aby ti bol zaviazaný alebo o tebe hovoril, aký si skvelý človek? Keď si si v kostole či zbore sadol k osamelému človeku, bolo to preto, aby si mu prejavili skutočnú lásku, alebo si chcel vyzerať dobre pred spoluveriacimi?
Ľudia často nevidia skrytú hrdosť či pýchu vo svojich srdciach a nemusia si dokonca ani uvedomiť svoju sebeckú agendu. Je dôležité požiadať Boha, aby nám otvoril oči a pomohol preskúmať naše skutočné pohnútky. Ak by tam bol čo i len náznak sebectva, aby ho odstránil a naplnil nás Jeho láskou. Len tak budú môcť naše skutky oslavovať nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Modlime sa s Dávidom: „Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.“ (Žalmy 51,12)
„Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Filipanom 2,3–8)