Korunou starcov sú ich vnuci a ozdobou synov ich otcovia. Príslovia 17,6

Každá rodina, ak je schopná slúžiť svojim príbuzným, by to mala považovať za svoju prednosť. Ak to nie je možné, potom táto práca patrí cirkvi, ktorá by ju mala prijať ako prednosť i ako povinnosť. Všetci, v srdciach ktorých prebýva duch Kristov, sa budú k slabým a starým správať nežne a ohľaduplne.
Ak máme aspoň jedného z týchto bezmocných ľudí vo svojom domove, je to pre nás príležitosť spolupracovať s Kristom v jeho službe milosrdenstva a rozvíjať jemu podobné vlastnosti. Spoločenstvo starých a mladých je požehnaním. Mladí môžu vniesť do sŕdc a životov starých slnečný svit. Tí, ktorí si uvedomujú krehkosť a krátkosť života, potrebujú blahodarný styk s optimizmom mladosti. A mladým môže prospieť múdrosť a skúsenosť starých. Predovšetkým sa potrebujú naučiť nesebecky slúžiť. Prítomnosť človeka, ktorý vyžaduje súcit, zhovievavosť a obetavú lásku, je pre mnohé domácnosti cenným požehnaním. Život v rodine bude plný lásky a ohľaduplnosti. Starí i mladí získajú cnosti, ktoré ich okrášlia Božou krásou a obohatia nehrdzavejúcimi pokladmi neba. (MH 204; CZ 143.144)

Bože, nevieme doceniť požehnanie ukryté v spolužití viacerých generácií. Pomôž mladým vážiť si starších a starším tešiť sa z prítomnosti mladých.