Povedal im: „Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat. Vždy, keď vojdete do niektorého domu, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej.“

Lukáš 9,3.4

Ak ma Boh poverí nejakou úlohou, môžem mu dôverovať, že mi dá na jej splnenie všetko, čo potrebujem. Dá mi nielen potrebné schopnosti, ale aj svoju silu a moc.

A Boh ide ešte ďalej. Ježiš zakazuje svojim učeníkom vziať si na cestu to, čo si pútnici bežne berú – palicu, batoh, jedlo, peňaženku alebo kreditnú kartu, náhradné oblečenie.

Je to skúška ich dôvery. Skutočne sa dokážu úplne spoľahnúť na svojho Majstra? Môže sa o nich Ježiš postarať aj tam, kde s nimi nebude? Bez palice budú zraniteľní. Ak nebudú mať v batohu zásoby jedla, hrozí im hlad. A ísť niekam bez peňazí, nie je to hlúposť?

Mesiáš svojim nasledovníkom sľubuje, že sa o nich postará. Ak ich vyšle na misijnú cestu, pripraví im ľudí, ktorí ich ubytujú, nakŕmia a pomôžu im so všetkým, čo budú potrebovať. Títo ochotní hostitelia sa stanú predĺženou rukou svojho Stvoriteľa.

Pri čítaní týchto slov možno nadobudneme dojem, že je to len pekná rozprávka. Z vlastnej skúsenosti viem, že Ježiš hovorí pravdu. Už tridsať rokov spolu so svojou rodinou vnímam, ako sa o nás stará. Povolal ma za pastora. Nedáva mi všetko, čo chcem, ale dáva mi všetko, čo potrebujem. Musím povedať, že Ježiš je veľmi dobrý šéf, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Vždy a všade.