Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeské vtáky hniezdili v jeho konároch.“
Lukáš 13,18.19
Som vďačný Bohu, že môžem sledovať, ako nenápadne v ľuďoch rastie schopnosť dôverovať mu. Ježiš prirovnáva tento zázrak k horčičnému zrnku. Na začiatku je to malé semienko, no postupne z neho vyrastie strom, ktorý vtákom poskytne dostatok priestoru na hniezdenie.
Pri stvorení vložil Boh do našich sŕdc túžbu uctievať ho ako Stvoriteľa. Túto túžbu môžeme buď rozvíjať, alebo ju necháme úplne zaniknúť. Ako semienko. Ak sa nedostane do zeme a nebude mať dostatok vlahy, neprinesie žiadne ovocie.
Viera je spočiatku neviditeľná. Pripomína mi to príbeh babylonského kráľa Nebukadnesara. Na začiatku svojej vlády porazil Izrael. Myslel si, že porazil Hospodina, Boha Židov. Ale Hospodin nie je len Bohom Židov, je Bohom každého človeka. Preto sa nevzdal ani tohto pohanského kráľa. Celé desaťročia sa mu dával poznávať v rôznych životných situáciách. Niekedy to bolo príjemné, inokedy bolestivé.
A výsledok? Daniel zaznamenal slová tohto kráľa, ktoré vyslovil, keď si uvedomil, že existuje len jeden Boh, Hospodin: „Teraz ja, Nebukadnesar, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú správne, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche.“ (Dan 4,34)
Život dnes píše podobné príbehy. Poznám ľudí, ktorí povedali, že nepotrebujú Boha. Prešlo niekoľko rokov a vyznali to isté, čo kráľ Nebukadnesar. Jeho príbeh môže byť aj vaším príbehom.