Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. Amen, opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mat 18,18.19

Malý chlapec povedal svojmu otcovi: „Ocko, ty ma nemáš rád! Keby si ma mal rád, kúpil by si mi ten veľký nôž!“ Nie sme niekedy ako malé deti? Koľkokrát od nás už Boh počul: „Keby si ma mal rád, tak…“ Mnohí kresťania sa domnievajú, že keď sa za niečo úprimne modlia a majú pritom veľkú vieru, Boh im to dá. Odvolávajú sa na tento text: „Amen, opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mat 18,18.19) Keď po niečom túžim a nájdem ďalšieho človeka, ktorý má podobnú túžbu, dostanem to. Aj takto sa dajú vyložiť slová Pána Ježiša, ak ich vytrhneme z kontextu. Preto je dobré, že rovnaké zasľúbenie čítame aj v Jánovom evanjeliu: „Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia do ohňa a zhoria. Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám.“ (Ján 15,5-7) Aké prianie nám Boh splní? Za akých podmienok bude platiť: „Pros, o čo chceš, a ja ti to dám“? Ježiš hovorí o tom, že sme vetvy, ktoré vyrastajú z vinného kmeňa. Ak som takouto vetvou, môžu sa na mne urodiť nádherné jabĺčka alebo kivi? Nie? Prečo? Pretože som súčasťou vínneho kmeňa a budem rodiť len hrozno.
Ak budeme napojení na Boha a ak bude Ježišovo slovo v nás, potom budú podľa toho vyzerať aj naše prosby. Určite nebudem Boha prosiť, aby ma chránil, keď pôjdem kradnúť jablká zo susedovej záhrady. Moja modlitba nebude ani súborom sebeckých prianí. Skôr to bude prosba o odvahu na to, čo odo mňa čaká Boh.
Prorok Daniel vo svojej knihe uvádza krásny príklad. Kráľ Nebúkadnecar dal postaviť zlatú sochu. Možno predstavovala samotného kráľa v nadživotnej veľkosti. Keď bola socha hotová, dal zhromaždiť zástupcov všetkých podmanených krajín. Prikázal im, aby sa poklonili jeho veľkolepej soche. Všetci poslúchli – až na troch Židov. Nechal si ich predviesť a dal im ešte jednu šancu. Môžeme si pripomenúť, ako mu Šadrach, Méšach a Abéd-Nego odpovedali: „Nebúkadnecar, my sa nepotrebujeme pred tebou obhajovať. Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať.“ (Dan 3,16-18) Títo traja Židia vedeli, že každú modlitbu by sme mali končiť veľmi dôležitou prosbou: „Pane, ja sa môžem mýliť. Ignoruj, prosím, všetky moje prosby, ktoré by ublížili mne alebo komukoľvek inému. Bože, nech sa stane Tvoja vôľa.“ Učme sa od týchto troch Židov dôverovať Bohu.

Pane, ďakujem, že nie si automat, ktorý bez uváženia plní všetky moje priania. Som rád, že ma vypočúvaš nie podľa mojej, ale podľa svojej vôle.