Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať. Mat 5,38-42

Keď viedol Boh potomkov Abraháma z egyptského zajatia, začal im vštepovať nové pravidlá medziľudských vzťahov. Neboli už otrokmi, ktorých život nemal v očiach pánov žiadnu cenu. Boli slobodní, a preto sa museli učiť aj slobodne žiť. Vážiť si život a zdravie, nielen svoje, ale aj druhých.
Hospodin im prostredníctvom Mojžiša dáva pravidlá slobodného života. Jedným z nich bol zákon o odplate a odškodnení. Jeden z jeho paragrafov znie: „Oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu.“ (2 Moj 21,24)
Ako to teda bolo? Ak Žid druhému človeku napríklad vyrazil zub, musel postihnutého požiadať, či ho môže vyplatiť. Dať mu toľko, na koľko si svoj vyrazený zub cenil. Ak sa dohodli, záležitosť bola vyriešená. Ak nie, potom bol na príkaz súdu zub vyrazený aj vinníkovi.
Keby dnešné súdy konali rovnako, určite by bola menšia kriminalita. Aj na cestách by sme jazdili oveľa ohľaduplnejšie.
Židia tieto zákony v časoch Pána Ježiša uznávali. Ľudia si mysleli, že rovnako to bude aj v Božom kráľovstve. Ježiš ich však vyvádza z omylu: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nastav aj ľavé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať.“ (Mat 5,38-42)
Neviem ako vy, ale ja mám niekedy problém s tým, aby som sa neodplácal viac, ako mi bolo ublížené. A teraz toto. Myslí to Ježiš vážne? Keď ma niekto udrie, mám mu naozaj nastaviť aj druhé líce? To by sa zo mňa stalo boxerské vrece. Naozaj to tak Ježiš myslel?
Hriech priniesol na našu zem zákon odplaty. Malé násilie je odplatené väčším a to zase väčším. Ak na tento spôsob riešenia zla pristúpime, dostaneme sa do stupňujúcej špirály násilia, odplácania, ničenia a niekedy aj zabíjania. Takýto postoj produkuje len ďalšie a ďalšie zlo, ktoré nemá koniec.
Ježiš ponúkol riešenie. Tým riešením je život podľa pravidla: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“ (Luk 6,31) Nemusím čakať, kým na mňa budú všetci dobrí. Môžem byť dobrý ja k nim. Nemusím čakať na to, až sa budú na mňa druhí usmievať. Môžem to byť ja, kto sa usmeje ako prvý.
Je možné, že náš úsmev nezmení svet. Ale zmení nás. Budeme pokojnejší, radostnejší a spokojnejší. A určite sa skoro nájde niekto, kto sa k nám pridá a bude sa usmievať s nami.

Pane, daj mi silu neodplácať zlým zlé. Uč ma radšej deliť sa o to dobré, čo od Teba každý deň prijímam. Nie je toho málo.