Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: To ste nemohli ani hodinu so mnou bedliť? Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé… Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy… Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca. Evanjelium podľa Matúša 26,40-46

Čo robili učeníci, keď bol Ježiš v ťažkej agónii? Spali! Tri roky boli jeho najbližšími priateľmi. Zdá sa však, že nemali tušenie, čo prežíva ich Pán.
Ježiš si vybral Petra a bratov Zebedejových, aby boli v ten osudný večer s ním. Zúfalo ich potreboval. Ako ktorýkoľvek iný človek aj Ježiš v tejto ťažkej chvíli túžil po prítomnosti a podpore blízkych ľudí. Učeníci však počas jeho zápasu spali. Ježiš zostal skutočne sám.
Len krátko predtým títo učeníci vyhlasovali, že sú ochotní za neho aj zomrieť. Teraz neboli schopní ani bdieť. Všetci zaspali.
Učeníci zradili Ježiša vo chvíli, keď ich najviac potreboval. Ježiš im rozumel. Napätie a stres niekoľkých uplynulých dní ich vyčerpali. Boli skutočne unavení. Aj v týchto okamihoch je voči nim Ježiš milosrdný. Dokonca aj v najväčšej kríze svojho života chápal, že učeníci to myslia dobre, aj keď podľahli spánku a pokušeniu.
Ježiš im odpustil. Prišli však o veľké požehnanie. Aj oni potrebovali silu, ktorú mohli získať z modlitby. Oni však zaspali.
Ich spánok nezastavil beh dejín. Učeníci nevyužili svoju poslednú príležitosť podporiť svojho Pána, kým bol na zemi. Modliaci sa Ježiš pôjde na kríž. Nemodliacich sa a spiacich učeníkov zastihne budúcnosť nepripravených. Všetci ho čoskoro opustia. Peter ho zaprie. Prespali vzácnu príležitosť.
Aj dnes sú medzi nami spiaci učeníci. Náš duch môže byť odhodlaný a pripravený, ale naše telo je príliš často slabé. Dnes, v čase pokoja, máme možnosť posilniť sa, aby sme obstáli v kríze, ktorá nás čaká. Dnes je čas na to, aby sme sa prebudili.