Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve – a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch. 2. Korinťanom 3,18

Keď som bol malý, tak niektorí ľudia, keď sa na mňa pozreli, hovorili: „Celá mamička.“ Vzal som to vážne, a tak som na otázku: „Chlapček, ako sa voláš?“ odpovedal: „Celá mamička.“ Teraz, s pribúdajúcim vekom, výzorom nezapriem svojho otca… „Keď už človek raz je, tak má pozerať, aby bol. A keď pozerá, a je, tak má byť to, čo je, a nie to, čo nie je, ako to v mnohých prípadoch je!“ (Jan Werich)
Kým v skutočnosti všetci sme? Sme Božími deťmi, ktoré boli Stvoriteľom určené na to, aby odrážali Jeho obraz, ku ktorému boli stvorení už prví ľudia v raji. „Človek naplní svoje poslanie vtedy, keď sa snaží byť sám sebou.“ (Sören Kierkegaard)

Náš nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si do nás a aj tých, ktorí žijú s nami a okolo nás, vtlačil svoj obraz, ktorý nám aj tým druhým chceš pomáhať zrkadliť a obnovovať mocou Tvojho Ducha nielen v dnešný deň.

Libor Škrla