Toto hovorí ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd. Poznám tvoje skutky; máš meno, že žiješ, ale si mŕtvy. Zjavenie 3,1

Možno ste to zažili aj vy. Čítali ste príbehy o tom, s akou mocou sa Ježiš prejavoval v dejinách cirkvi, a zrazu vám napadla otázka: Je Ježiš rovnako všemohúci dnes, ako bol vtedy? Prečo sa aj dnes nestretávame s rovnakými zázrakmi?
Keď sa Ježiš predstavuje cirkvi v Sardách, použije obraz z úvodu knihy Zjavenie. Urobí tak, pretože Sardy symbolizujú obdobie, v ktorom aj reformované cirkvi prežívajú úpadok. Ich zakladatelia zomreli a s nimi aj snaha hľadať pravdu. Protestanti pritom pomaly zabúdajú, proti čomu vlastne „protestovali“.
Do tejto situácie vstupuje Ježiš so svojím varovaním. Cirkev vyzerá navonok živá, ale v skutočnosti je iná. Kto sa chce v nej stretnúť s Ježišom, nebude to mať vôbec ľahké. Božie jasné slovo stále viac nahrádzajú polemiky teológov, ktorí sa navyše hádajú medzi sebou o to, kto z nich má pravdu.
Táto atmosféra, v ktorej má väčší význam slovo filozofa než slovo Stvoriteľa, vedie k tomu, že stále viac členov cirkvi upadá do stavu duchovnej ľahostajnosti. A tak cirkev znovu pomaly umiera.
Aj naša doba má svoje úskalia. Pravda akoby stratila svoj obsah. To, čo sme sa včera učili, dnes neplatí. No napriek tomu môžeme aj teraz premýšľať o tom, aký jedinečný je Ježiš, ktorý je stále rovnako mocný a zároveň stále pravdivý.

Pane Ježišu, si to stále ty a chceš ma chrániť. Nie je jednoduché hľadať pravdu, no pomôž mi ju nájsť a žiť podľa nej.