Prešiel do Nazareta, kde vyrastal a podľa svojho zvyku v sobotu vošiel do synagógy.

Lukáš 4,16

Hovorí sa, že zvyk je „železná košeľa“. Ak automaticky robíme niečo dobré, považujeme to za pozitívny zvyk. V opačnom prípade môže ísť o závislosť.

Lukáš spomína, že Ježišovým zvykom bolo ísť v sobotu do synagógy. Sobotná bohoslužba však pre neho znamenala niečo viac než obyčajný zvyk. Bolo to jeho vedomé rozhodnutie rešpektovať Desatoro, podľa ktorého je sobota deň, ktorý Stvoriteľ na konci prvého týždňa požehnal.

Ježiš ide každú sobotu do synagógy. Prichádza, aby od nebeského Otca prijal požehnanie, ktoré môže dostať len v sobotu. Boh nás požehnáva každý deň, ale siedmy deň ponúka špeciálny bonus.

Dnešná konzumná spoločnosť nás núti ísť na doraz. Vyžaduje od nás stále väčší výkon, pretože prostredníctvom reklamy v nás prebúdza sebeckú túžbu mať stále viac.

Viem sa zastaviť? Dokážem vypnúť? V Desatore mi Boh hovorí: „Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu…“ (Ex 20,8–10)

Som rád, že ma rodičia v detstve viedli k tomu, aby som prijal Ježišov sobotný zvyk. Každú sobotu sa zastavím, prestanem pracovať a načerpám novú silu i Božie požehnanie. Sobota je pre mňa Božím „chrámom v čase“, nech som kdekoľvek.